Definícia a kontext
Reverse charge (slovensky prenos daňovej povinnosti) je daňový mechanizmus, pri ktorom DPH nepriznáva dodávateľ (predávajúci), ale odberateľ (kupujúci). Cieľom je predchádzať podvodom typu missing trader fraud a zjednodušiť administratívu pri špecifických cezhraničných alebo systémovo rizikových transakciách.
Slovenský zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH definuje reverse charge v dvoch hlavných paragrafoch. § 69 ods. 12 vymenuje konkrétne tuzemské tovary a služby, na ktoré sa reverse charge vzťahuje povinne: a) stavebné práce a stavebný materiál s inštaláciou, b) kovový odpad, c) mobilné telefóny, tablety, integrované obvody a herné konzoly nad 5000 EUR na faktúru, d) emisné kvóty, e) poľnohospodárske plodiny medzi platiteľmi DPH, f) kovové suroviny a polotovary. § 15 ods. 1 upravuje reverse charge pre cezhraničné B2B služby v EÚ.
Praktický dopad pre vystavovateľa faktúry: cena sa fakturuje bez DPH (0 % DPH, 0 EUR sumy DPH), ale faktúra MUSÍ obsahovať doložku citujúcu konkrétne písmeno § 69 ods. 12 (alebo § 15) — bez doložky daňový úrad pri kontrole môže odmietnuť reverse charge a doúčtovať 23 % DPH. Praktický dopad pre odberateľa: v daňovom priznaní DPH uvedie sumu z faktúry súčasne ako daň na výstupe aj na vstupe — pri plnom nároku na odpočítanie je daňový dopad nulový.
Pre overenie konkrétneho prípadu, či sa reverse charge vzťahuje, použite /nastroje/prenos-danovej-povinnosti-overovac. Vzor faktúry s prenosom daňovej povinnosti: /faktura-vzor/s-prenosom-danovej-povinnosti.
§ 69 ods. 12 + § 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH